Barbora Sýkorová
Kúsky jesene
Také malé, kdesi v tráve.
šuchot krídiel vtáčích obyvateľov, pokoj, krása, ticho, mráz, rytmus vĺn, zohrievajúce lúče vychádzajúceho slnka,...nádherná idylka
...miesto ticha a tajnosti...niekedy ani nevieme, aké malé krásy míňame bez povšimnutia.
V to ráno som sa zobudila v nie veľmi dobrej nálade. No nadchla som sa pre myšlienku ísť len tak von, s foťákom. Veď šak musí dačo (teplota hlboko pod bodom mrazu) vydržať. A ja tiež.
Asi je to ozaj tak, že ľudia vždy túžia po niečom, čo nemajú. Pre mňa je najdostupnejšia doprava auto(buso)m, aj keď radšej by som cestovala vlakom. Je to pre mňa proste zážitok. Naposledy som cestovala vlakom trocha nezvyčajne. Po koľajniciach, ale peši, s foťákom v ruke.